DE-povídky

 

 

Bola jesenná noc.  Chladným vzduchom sa nieslo burácanie morskej vody ktorá narážala na vysoké skalné útesy. Nízka tmavá postava, zabalená do čierneho plášťa stála na brehu a nehybne hľadela do rozbúrenej hladiny. Bol to vysoký, osemnásť ročný chlapec s dlhými bielymi vlasmi. Z červených očí sa odrážal chlad a pohŕdanie. Jeho tenké pery sa pomaly pohybovali a vychádzali z nich slová v akomsi neznámom  jazyku: „ Arr nag ulmbuk sal namib,“ stále dookola opakoval a sústredene mraštil tvár. Už od mala vedel že je výnimočný a teraz prišla chvíľa kedy to môže dokázať. Ukáže všetkým kto skutočne je. Už sa k nemu nikto nebude spávať povýšenecky ako k nejakému sluhovi . Teraz nadišiel jeho čas. Kdesi v diaľke hrmenie predznamenávalo blížiacu sa búrku. Alebo žeby to nebola búrka? Nie určite nie, toto nebol obyčajný hrom, znelo to inak. Akoby sami bohovia chceli zničiť tento zlý svet. Alebo žeby to bolo znamenie že jeho pokus sa blíži do úspešného konca? Zrazu sa ozval iný zvuk, oveľa silnejší ako hrmenie. Bol to ston, taký hlasný ston a taký moc ako keď sa rúti samotná Veža Poznania .  More začalo byť ešte nepokojnejšie až napokon bolo počuť gejzír vody  ktorý vystrekol do obrovskej výšky. Vtedy oblohu preťal blesk a na okamih rozčesol tmu, ktorá obklopovala chlapca a odkryla hrozný no zároveň fascinujúci obraz. Nad morom sa do výšky 10 metrov týčil mohutný modrý krk a na ňom sedela obrovská hlava – hlava draka. Z obrovských zubov kvapkala akási hnusná zmes dračích slín a slanej morskej vody a z nozdier mu vzchádzala para. Drak zreval až sa chlapcovi pod nohami zatriasol útes, no nebál sa. Vedel čo má robiť. Veď na túto chvíľu sa toľko pripravoval, starostlivo si prechádzal každý krok a teraz sa mu to konečne podarilo, vyvolal skutočného draka. „Vitaj na svete Glorind. Vyvolal som ta z podsvetia a tak od teba žiadam úplnú poslušnosť. Si mi zaviazaný a musíš splniť každý môj rozkaz.“ Povedal pevným,  rozkazovačným hlasom chlapec. Drak chvíľu mlčal no potom prehovoril hlbokým hlasom „Áno môj pane. Čo si želáte?“ „Zatiaľ len takú maličkosť, s armádou Temných elfov ktorých sa mi podarilo presvedčiť, že môj plán je dokonalý, ovládneme svet.“ Nad morom sa rozľahol smiech. Smiech ktorý mrazil až do špiku kosti. 

Od privolania draka Glorinda prešli dva roky. Chlapec si zmenil meno ktoré mu dali rodičia na Dark Elf. Už len pri vyslovení toho mena sa všetci striasli a nervózne sa obzerali. Celá krajina už bola zotročená a všetci ľudia, ženy a muži museli platiť dane Dark Elfovi. No dane boli privysoké na to aby ich chudobný dedinčania mohli platiť, a tak  toho kto nemohol zaplatiť odviezli do pevnosti kde sídlil Dark Elf. Drak vyrástol do neopísateľnej veľkosti. Keď lietal po oblohe zatienil slnko a keď kráčal zem sa triasla. Z papule mu šľahal plameň a z obrovských láb mu trčali pazúry. Bol postrachom ktorého sa všetci báli. Dark Elf ho vyslal aj pri najmenšom náznaku odporu aby nahnal dedinčanom  strach a tí sa hneď vzdali. Jediný kto sa ešte zmohol na odpor bola malá skupinka rebelov v ríši ktorá ešte nedostala meno, pretože pán sa rozhodol že meno si nezaslúži, lebo v nej žije iba zberba ktorá sa mu vzoprela. Na ich územie neustále prúdili vojská kráľa sveta ale bezúspešne. Neohrozený muži statočne bojovali aby si ochránili rodiny a slobodu. Na vzbúrencov  sa dokonca neodvážil Dark Elf poslať Glorinda, pretože sa bál že taká veľká skupina bojovníkov by mu mohla vážne ublížiť alebo dokonca zabiť a tým  by prišiel o svoju najväčšiu zbraň – strach. Glorind poslušne slúžil pánovi tak ako sľúbil no kdesi v hĺbke srdca cítil, že to čo robí nie je správne. Drancovať, zabíjať a páliť domy bezbranných to všetko od neho Dark Elf chcel. Plnil rozkazy z čoraz väčšou nechuťou ale zároveň bol pánovi vďačný že ho oslobodil.

Až raz nadišiel čas keď sa Dark Elf rozhodol použiť svoju hlavnú zbraň. Zavolal si draka a povedal: „Už dlhšie nemôžem znášať tú potupu. Ako je možné, že hŕstka sedliakov porazí mňa, Dark Elfa mocného? Mňa ktorý som poprel božstvo a sám som sa vyhlásil za Boha. Mňa ktorý som ovládol celý svet. Teraz nadišiel čas zúčtovania. Zajtra musíš s mojou armádou zaútočiť na tých niktošov a poraziť ich. Nech vidia silu Dark Elfa.“ Glorind poslušne sklonil hlavu a povedal „ako rozkážeš môj pane,“ roztiahol šupinaté krídla a vyletel do vzduchu. Bol pripravený na svoju úlohu. Vedel že raz to príde, no hrozil sa toho okamžiku.

Na druhý deň už z diaľky zazrel blýskajúce sa meče a štíty armády Dark Elfa. Obrovské vojsko stálo zoradené v šíkoch a na čele každého stál mág s palicou. Úderom dvanástej hodiny sa celá armáda pohla smerom  k územiu  rebelov. Glorind sa nad nimi vznášal a rozmýšľal o tom čo idú vykonať. „Toto nie je správne. Keby som  nebol viazaný magickým sľubom toto by som  neurobil. Nie, na toto nesmie myslieť, má pána a musí vykonať to čo si želá.“

Po dvoch dňoch pochodu sa dostali na hranicu rebelov. Hlavný velitelia plánovali útok a vojaci si ostrili meče a leštili brnenia. Armáda musí vzbudzovať strach aby znížila morálku nepriateľa a tým z neho spravila ľahký cieľ. Po hodine bol vydaný rozkaz na útok. Vojaci sa pustili do najbližšej dediny. Slabo bránená, len pár vojakmi sa ihneď vzdala. Takto to pokračovalo a už sa zdalo, že je koniec rebelom. Pred obrovskou armádou stála už len bašta vzbúrencov pevnosť Velín. Boje trvali dlho, ale prevaha temnej armády podporená Glorindom nakoniec zvíťazila. Za obeť padla väčšina rebelov  a tí čo zvýšili sa pri pohľade na prevahu vzdali. Na nádvorí sa povaľovali mŕtve telá statočných ľudí a drakovi pri pohľade na ne trhalo srdce. Zosadol tesne vedľa malého chlapca ktorý ležal mŕtvy s oštepom v bruchu. Z oka draka sa vykotúľala velikánska slza. „Nie,“ povedal si: „Toto musí prestať. Kašlem ti ja na nejaký sľub. Za toto zaplatíš Dark Elf.“ Zareval a vzniesol sa do vzduchu. Letel ohromnou rýchlosťou smerom k pevnosti kráľa. Pristál na najvyššej veži a zakričal: „Dark Elf, nesiem ti správy o vojne proti vzbúrencom.“ Chvíľu čakal, a potom z dverí vyšiel Dark Elf. Čierne rúcho mu vialo a na tvári pohrával úsmev: „Tak ako môj verný...,“ no vetu nedokončil lebo drak ho buchol mocným krídlom až ho odvalilo do steny oproti. Temný elf vyľakane pozeral na draka, ktorý sa so zúrivou grimasou chystal opäť zaútočiť, no potom sa opäť usmial. „Nemôžeš mi ublížiť. Vyslobodil som ťa a ty ma musíš poslúchať inak ťa čaka trest.“ „Vážne? Ja to risknem.“ Roztvoril papuľu a vychrlil z nej obrovský oheň. No ako náhle sa oheň dotkol Dark Elfa drak zreval akoby poslal plameň sám na seba. Jeho telo sa pomaly strácalo. „Raz nadíde čas keď príde bojovník ktorý ťa zvrhne Dark Elf. A ak ma privolá tak mu v tom s radosťou pomôžem,“ skríkol a jeho telo zmizlo no jeho hlas sa ešte dlho niesol nad pevnosťou. A tak Glorind odvtedy čaká v podsvetí kedy ho privolá mocný bojovník a pomôže mu zvrhnúť tyrana. Možno čaká práve na teba;-).