DE-povídky

Kráľ sedel smutne na svojom kamennom tróne a premýšľal. Už sú to 3 dni čo sa nevrátili jeho najlepší ľudskí zvedovia. Čo sa deje v Zámostí? V myšlienkach stále častejšie myslel na boje so škretmi a ich ešte silnejšími a krutejšími bratmi skurutmi, na nálety nazghúlov, nemrtvých. Boli to nočné mory, ktoré ho trápili už roky, a sľúbil si, že túto hrôzu už jeho ľudia nezažijú, ale jeho tušenia sa zatiaľ vždy vyplnili! Tušil, že krehké prímerie, ktoré udržujú so silami zla sa raz skončí ... „Pošlite pozdrav kráľovi hobitov, môjmu dávnemu priateľovi, odovzdajte mu prosbu o jeho najlepšieho špeha vycvičeného v špehnorách Hobitínu. Musíme zistiť čo sa deje na severe a prečo sa nám neozývajú králi severných zemí!“

Prešli ďalšie 2 dni, ani správa, ani vtáčik - letáčik. Nič. Ani jeden zved sa zo severu nevrátil. Ale predsa keby bojovali so škretmi, tak by niekto prekĺzol, určite by sa niekto zachránil, upokojoval sa a zároveň premýšľal o katastrofe, ktorá by toto mohla spôsobiť. Tu sa otvorili dvere a do miestnosti vošiel maličký hobit. Celý v zvláštnom čiernom plášti, pohybujúci sa s ľahkosťou akú dovtedy kráľ nevidel, bez akéhokoľvek hluku. „Tu som a som Vám k službám“ skôr zašepkal, „no nemám pre Vás dobré správy“. Kráľ sa zdvihol z kresla. „Škreti?“ Hobit prišiel ešte bližšie a pokračoval: „ Horšie. Zistil som, že sily zla sa spojili, škreti, ktorých sú hordy, podporovaní skúsenými skurutími veliteľmi a prízrakmi z radu nekromancerov tiahnu na tvoju krajinu. Je ich mnoho, a skaza, ktorá po nich zostáva je strašná. Nemohol som zistiť viac, no majú so sebou obrovské klietky.“ Kráľovi sa rozbúšilo srdce. Je to tu. Jeho nočná mora. Ale musí brániť svoj ľud. Na evakuáciu už nie je dosť času. Snažil sa zachovať pokoj, no hlas mu preskakoval. „Ďakujem ti v mene môjho ľudu statočný malý hobit, moje služobníctvo je ti k dispozícii“. „Ďakujem, ale ja musím okamžite informovať mojho kráľa“ odvetil hobit a vytratil sa.

„Stráže! Vyhláste poplach! Plná pohotovosť! Ihneď pošlite správu susedným kráľovstvám, vypukla vojna !!“ No vtom sa rozozvučali zvony a v diaľke sa objavili prvé ohne. Kráľ sa rýchlim krokom náhli do zbrojnice, má tam svoju kráľovskú zbroj – dar od kráľa trpaslíkov z Kováčskych dielní. Zbroj mu padla ako za starých čias, teraz mu napätie vybičovalo zmysly až na maximum. Rýchlo vzal i svoj elfský meč Andúril a beží na hradby. Na hradbách sa už zoraďujú prekvapený vojaci, tí starší vedia, že nebojovať znamená istú smrť. Šíky škretov sú už na dohľad, ale prekvapivo ich nie je také množstvo, ktoré by mohlo pokoriť mocné hradby Andiwy. „ Lukostrelci páľ!“ Prvé šípy vystrelené, zasiahli zopár cieľov. „Rytieri k hlavnej bráne!“  Ihneď začína kráľ organizovať obranu, vojská sa veľmi rýchlo približujú. Kráľov zrak však zrazu nepútajú šíky škretov a skurutov na zemi, ale niečo, čo sa rýchlo približuje vzduchom. Nazghúl? Nie, to ..., nazghúl nelieta tak rýchlo. Tak čo to je? Je to veľké, i keď je to ešte ďaleko, už teraz je to obrovské. Niečo čo doteraz nevidel. Nikto zo žijúcich ľudí. Pocítil strašné teplo, všetko naokolo začalo horieť. Stál zoči-voči obrovskému drakovi, jeho modré šupiny sa leskli vo svite mesiaca, tlama obrovská, chŕlila oheň na jeho trpaslíčie brnenie. To nie je možné, draci už dávno vyhynuli! Posledný skonal v Dračom skone! Stál tam ako prikovaný a pomaly mu to začalo dochádzať. Veľké klietky... Draci... Sily zla... Skaza... Koniec ľudstva??? Už cítil len veľké teplo, nohy ho neposlúchali a padol k zemi.

Pomaly sa preberá k vedomiu, čo sa stalo? Všade vôkol je všetko spálené, hradby sú zvalené. Zúri neľútostný boj, šketi zabíjajú bez ľútosti všetkých. To je koniec. Draci. Draci!!! Beznádejné. Musím ostatných varovať. Tunel. Tunel! Spomenul si na tunel, ktorý dal v mladosti prekopať cez staré šachty kováčskych dielní do Trpasluj. Tunely pod celou ríšou trpaslíkov, veď jedine ich brnenie odolalo dračiemu dychu! Ponáhľa sa ku vchodu a beží tunelom. Úplne vyčerpaný prichádza do Trpasluj, nebol tu celé roky, no krčmu U krivého zbrojnoša si pamätá, tu chodili tajne s trpaslíčim kráľom na najlepšiu medovinu v celom okolí.

Vojde do krčmy, kde je ako vždy plno, nájde si miesto v rohu. Až teraz si uvedomí, že púta príliš veľa pozornosti v plnej zbroji a čerstvými popáleninami. Objednáva si medovinu ako by sa nič nedialo, no jeho mozog pracuje na plné obrátky. Čo má robiť? Komu môže veriť? Obzerá sa okolo seba, keď si k nemu prisadne zahalený muž. „Zdravím ťa priateľu, už tu na teba čakám“ hovorí neznámi. Kráľ sa už raz s mágmi stretol, no bolo to dávno. Vedel, že mágovia boli kedysi ľuďmi, no sami sa povýšili nad ľudskú rasu. Mágovia zasahovali do diania len keď bolo veľmi zle. Inak považovali pozemské problémy a vojny za malichernosti, ktorým sa neoplatí venovať. Teraz ho tu ale jeden očakáva? Mág pokračuje: „videl si niečo, čomu nechceš uveriť, no je to skutočné. Nekromancerom sa podarilo pomocou dávnej mágie vyvolať draka, no draci bývali vždy čestný, bojujú čestne, nenávidia zlo a ničia ho, preto ho museli skrížiť s čiernym nazghúlom.“ „Ale tento drak bol modrý !“ vyhŕkol kráľ. „Áno, práve zmena charakteru a pokusy o skríženie s nazghúlmi tohto draka urobili modrým. Všetci draci bývali kedysi len zelení a najsilnejšie kráľovské draky boli červené. Teraz už existuje len jedna možnosť. Musíš získať červeného draka, ten jediný je schopný zabiť modrého draka.“ Kráľ povzdychne :„ale ako získam červeného draka, keď vyhynuli už pred storočiami? Posledný predsa skonal v Dračom skone!“ „To nie je pravda“ odpovie mág, „draci sa len odobrali do iného sveta, sveta kde si ich viac vážia a hýčkajú – do sveta red dragonu. Musíš nájsť posledný funkčný dračí portál a červeného draka zo sveta red dragonu privolať.“ „Dračí portál? Kde je? Kde ho nájdem? Chcem ukončiť túto hrôzu!“ „Dračí portál je ukrytý neďaleko – na Diamantovom vrchu, ale budeš potrebovať tento zvitok s magickou formulou na oživenie portálu a privolanie draka.“ „Výborne, potom už bude koniec, koniec útrapám a vojen!“ Mág sa postavil, usmial sa a prehovoril hromovým hlasom : „Nie!!! Bude to len začiatok dlhej a krutej vojny, ale sily budú teraz vyrovnané !!!“ 

Kráľ sa prebral, leží na stole v krčme U krivého zbrojnoša, pred ním je rozbitý krčah medoviny. Hlava ho strašne bolí. Bol to sen! Bol to sen! Chvalabohu, hovorí si pre seba, zasa len ďalšia nočná mora ... Ale prečo je v plnej zbroji? A čo je toto za zvitok? Červený drak, červený drak, červený drak! Musím ho získať!

 

 

Grasperito